V Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku čelí verejná správa naliehavej potrebe prehodnotiť modely riadenia za posledných 25 rokov. Cieľom našich verejných inštitúcií už nie je mechanické kopírovanie politických myšlienok a riešení vyvinutých na západe. Ak chce náš región vybudovať globálne konkurencieschopné hospodárstvo, náš verejný sektor musí mať schopnosti navrhnúť a implementovať originálne, inovatívne a hodnotovo zamerané stratégie. Potreba zmeny riadenia sa teda zhoduje s výzvami, ktorým čelí Ukrajina. Ambícia krajiny uskutočniť rýchle dobiehanie západných susedov si vyžaduje kreatívne riadenie mimo zavedených vzorcov. Ak je to vhodné, Ukrajina by sa samozrejme mala poučiť zo skúseností V4; ale zároveň by sa mala aktívne podieľať na hľadaní inovatívnejšieho štátu.

Naše riešenie je založené na strategickom manažmente – technike, ktorá stojí za úspechom väčšiny moderných znalostne náročných podnikov. CEU IRI skúmal spôsoby, ako tento prístup prispôsobiť realite verejného sektora v kontexte strednej a východnej Európy. Výsledkom je "Administratégia" - prvá príručka pre strategický manažment verejných inštitúcií. Kniha "Administratégia" bola alebo bude čoskoro uverejnená v poľštine (Štúdio EMKA), v maďarčine (HVG Kiado) a na Ukrajine (Osnovy). Navrhovaný projekt prevezme nápady z knihy, navrhne a rozbehne inovatívne workshopy pre stredných až vysokých verejných manažérov v troch štátoch V4 – v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku – a na Ukrajine. Tieto workshopy ponúknu konkrétne, prenosné zručnosti, ktoré umožnia účastníkom implementovať aspekty strategického manažmentu vo svojich inštitúciách.

"Administratégia" v kombinácii s navrhovanými workshopmi začne regionálny dialóg o strategickejšom a inovatívnejšom štáte. Vychádzajúc z niektorých spoločných ambícií a myšlienok chceme spustiť "efekt snehovej gule". V rámci prípravy miestnych pilotných workshopov budeme študovať miestne prípady úspešných stratégií verejného sektora a budeme trénovať miestnych školiteľov. Tento projekt bude teda prvým krokom smerom k regionálnej komunite "administrátégov", ktorí si budú horizontálne vymieňať nápady a skúsenosti v tom, ako navrhnúť a realizovať víťazné stratégie pre inštitúcie štátnej správa a samosprávy. Vytvorí to veľmi potrebnú alternatívu k súčasnej dichotómii, ktorej čelia naši verejní manažéri - dichotómiu medzi učením sa zo západu a zameraním na čisto miestnu špecifickosť.

Projekt bol navrhnutý s jasným pohľadom na vytvorenie dlhodobého vplyvu a škálovateľnosti prostredníctvom "efektu snehovej gule".

WORKSHOPY

Zatiaľ čo pilotné workshopy budú podané v angličtine, všetky materiály vrátane powerpointových prezentácií budú pripravené v miestnych jazykoch. Takýto netradičný prístup bude prijatý na uľahčenie pokračovania. Miestni tréneri, ktorí sa budú učiť pozorovaním našich pilotných workshopov, budú môcť ľahko replikovať workshopy v miestnom jazyku pomocou pripravených materiálov. Náklady na tieto nadväzujúce workshopy budú pokryté z iných grantov alebo poplatkov platených verejnými inštitúciami. Okrem toho, nadnárodné skúsenosti, ktoré prinášajú workshopy, môžu byť použité na vytvorenie dlhších vzdelávacích programov pre verejných manažérov až po plnohodnotný postgraduálny študijný program.

SPOLOČENSTVO PRAXE

Vytvorením spoločenstva praxe s jednoduchou online komunikáciou a nástrojmi na výmenu poznatkov priamo vytvárame podmienky pre dlhodobejšiu prácu. V takejto komunite sú niektoré časti obsahu (nápady, prípady, tipy a návrhy) generované používateľmi. Náklady na údržbu virtuálnej platformy Spoločenstva možno podporiť prostredníctvom ďalších grantov. Tieto náklady budú relatívne malé, ak si spoločenstvo môže ponechať angličtinu ako svoj pracovný jazyk. Budeme hľadať iné granty na podporu prekladov, ktoré by umožnili Spoločenstvu rásť mimo skupiny anglicky hovoriacich verejných manažérov. Na to, aby boli naše vlády viac kreatívne a strategicky zamerané, potrebujeme organickú prácu, ktorá individuálnym verejným manažérom ukáže výhody plynúce z toho, že robíme veci inak. Zároveň im treba zdôrazniť príbehy tých, ktorí sú už poprednými predstaviteľmi vládnej inovácie. Práve preto bude tento projekt taký vplyvný. Workshopy a Spoločenstsvo praxe vytvoria pozitívny cyklus: čím viac pracujeme s verejnými manažérmi, tým viac pozitívnych prípadových štúdií, budeme mať, čo zase pritiahne záujem ďalších ľudí.

Medzinárodný visegrádsky fond je medzinárodná organizácia so sídlom v Bratislave, založená vládami krajín V4 (Česká republika, Maďarsko, Poľská republika a Slovenská republika) v Štiříne v roku 2000.

Účel

Účelom fondu je uľahčiť a podporovať rozvoj užšej spolupráce medzi občanmi a inštitúciami v regióne, ako aj medzi regiónom V4 a inými krajinami, najmä v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Fond prevádzkuje niekoľko grantových programov a tiež udeľuje individuálne štipendiá a rezidencie umelcov. Grantová podpora sa poskytuje na originálne projekty, a to najmä v oblasti kultúry, vedy a výskumu, výmeny mládeže, cezhraničnej spolupráce a podpory cestovného ruchu, ako aj v iných prioritných oblastiach definovaných vo výzvach na predkladanie návrhov, ktoré sú uverejnené na internetovej stránke fondu.

Rozpočet

Ročný rozpočet fondu (8 miliónov EUR od roku 2014) pozostáva z rovnako vysokých príspevkov vlád krajín V4. Fond využíva aj príspevky iných vlád alebo vládnych organizácií, a to z nasledujúcich krajín: Kanada, Nemecko, Holandsko, Južná Kórea, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené štáty americké (vo forme subgrantu alebo spolufinancovania).

Cieľové skupiny

Každá fyzická alebo právnická osoba môže požiadať o grantovú podporu s výnimkou organizácií spadajúcich pod ústredné štátne inštitúcie. Vo všeobecnosti sa uprednostňujú projekty, ktoré predkladajú neziskové subjekty (mimovládne organizácie / organizácie občianskej spoločnosti, nadácie) a verejné inštitúcie (školy a univerzity, výskumné ústavy atď.). Žiadatelia z krajín mimo regiónu V4 môžu získať podporu za predpokladu, že ich navrhované projekty sa zaoberajú regiónom V4 a spĺňajú všetky formálne požiadavky, napr. ak majú partnerov projektu vo V4.

Riadiace orgány

Riadiacimi orgánmi fondu sú Rada veľvyslancov a Konferencia ministrov zahraničných vecí (pozri ďalej). Výkonný orgán fondu pozostáva z výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Správnym orgánom fondu je sekretariát.

Konferencia ministrov

Konferencia ministrov zahraničných vecí, ktorá sa skladá z ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny, je najvyšším orgánom fondu. Konferencia určuje výšku ročných príspevkov a ich splatnosť pre každý členský štát V4, schvaľuje rokovací poriadok sekretariátu fondu a schvaľuje rozpočet fondu, t.j. výročné správy a záverečný účet je predložený Konferencii ministrov Radou veľvyslancov. Konferencia ministrov zahraničných vecí vymenováva spomedzi svojich členov svojho prezidenta. Toto predsedníctvo rotuje v anglickom abecednom poradí podľa mien členských štátov. Konferencia ministrov zahraničných vecí prijíma jednomyseľne uznesenia a schádza sa najmenej raz za rok s cieľom zhodnotiť plnenie úloh stanovených v štatúte fondu. Maďarsko predsedalo konferencii ministrov od 1. januára do 31. decembra 2015.

Rada veľvyslancov

Rada veľvyslancov pozostáva z veľvyslancov alebo z poverencov členských štátov V4 akreditovaných hlavou štátu, ktorého splnomocnenec aktuálne zastáva funkciu predsedu Konferencie ministrov zahraničných vecí. Rada pripravuje programy na zasadanie Konferencie ministrov zahraničných vecí a podáva správy o realizácii operácií fondu v predchádzajúcom roku. Rada schvaľuje programy a dokumenty na zasadnutia Konferencie ministrov zahraničných vecí a zasadá aspoň raz za šesť mesiacov, aby prerokovala všetko, čo je potrebné na realizáciu cieľov fondu. Rada formálne schvaľuje projekty vybrané na financovanie a implementáciu.